Gramoflor sa aktívne zasadzuje za znovuobnovenie pôvodných rašeliniskových biotopov potom, čo je vyťažená vrchná vrstva rašeliny. Pôvodne intenzívne obhospodarovanú krajinu tak späť premieňame na druhovo rozmanitý, ekologicky veľmi zaujmavý biotop. Tým aspoň čiastočne prispievame k ochrane prírody a plníme tak samozrejmý záväzok aj voči budúcim generáciam.
Vrchoviskového rašeliniska v severnom Nemecku zahŕňa plochu asi 370.000 hektárov. Takmer 60% plochy rašelinísk sa využíva v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Cez 30% plochy tvoria prirodzené vrchoviská a čerstvo zalesňované plochy. Tieto plochy sú pod ochranou prírody a prípadná ťažba rašeliny tu neprichádza do úvahy. Menej než 10% ploch je pod prísnou kontrolou príslušných orgánov využívaných na ťažbu rašeliny. Ťažba je možná len na degenerovaných plochách, ktoré boli predtým intenzívne poľnohospodársky využívané a boli pre tento účel pred mnohými rokmi odvodnené. Tieto rašeliniská sú po vyťažení znovu zavodnené a vrátené spät prírode. *
Slatinné rašeliniská zaberajú v Nemecku plochu cca 1. milion hektárov. Cez 95% z nich slúži poľnohospodárstvu a lesníctvu, preto nepodliehajú tak prísnemu dohľadu ochrancov prírody. Rašelina sa na nich neťaží.*
Všetky plochy, na ktorých Gramoflor hospodári, majú povolenie na ťažbu rašeliny podľa dolnosaských zákonov o ochrane prírody. V úzkej spolupráci s príslušnými ochrancami prírody je volený prírode šetrný spôsob ťažby, rovnako ako forma následnej obnovy rašeliniska. Naším cieľom je vrátiť všetky intenzívne využívané plochy späť prírode. Tým zvyšujeme podiel obnovených, funkčných prírodných rašelinísk v severonemeckej krajine.
Zrovnanie výškových rozdielov je základom úspešného opätovného zavodnenie. V spolupráci so statigrafickým výskumom, sú pomocou vŕtania dier a radarového prieskumu zamerané a pomocou GPS dokumentované najhlbšie miesta. Zdokumentované podložie umožňuje zvoliť efektivny a správny spôsob opätovnej obnovy rašeliník.
Znovuobnovenie znamená v prvom rade opätovné zavodnenie vyťažených plôch. Na to nechávame nevyťažený zbytok rašeliny. Výnimku tvoria jednotlivé ostrovčeky piesku alebo veľké prevýšenia v okrajových partiách. Po uzavretí odvodňovacieho systému začne stúpať hladina vody, vďaka zadržaným dažďovým zrážkam. V priebehu dvoch až štyroch rokov sa úplne nasýti podložie a rašelina vodou, a vytvorí tak opätovne vhodné životné prostredie pre mach rašeliník a ostatnú typickú flóru a faunu.
V prípade pomalého osídlovania rašeliniska machom rašeliníkom, suchopýrom a inými typickými rastlinami pre tento biotop, podporíme znovuobnovenie výsevom semien týchto rastlín. Časom sa rašelinisko úplne nasýti a uzavrie vodou.
Nadbytok vody vytlačí kyslík, čo má za následok pozvoľné zrašelinenie rastlín. Z pôvodne odvodnených plôch sa tak opäť stávajú živé a fungujúce rašeliniská.
Biológovia a ornitológovia dopĺňajú obnovené rašeliniská pozorovacími stanoviskami. Vďaka týmto pozorovaniam môžu byť vytvorené optimálne podmienky pre rozvoj typickej fauny a flóry. Vďaka našej znalosti rašelinísk a pomocou špeciálneho automobilového parku môžeme aj naďalej významne prispieť k obnove rašelinísk.
Dolné Sasko sa radí aj k medzinárodne popredným regiónom, kde sú rašeliniská vynímané z poľnohospodárskeho fondu a po ťažbe rašeliny sú opäť obnovované. Významnou mierou k tomu prispievajú aj firmy, ktoré na rašeliniskách ťažia. Už teraz je viac než 10.000 ha vrátené prírode a ďalších 20.000 bude v budúcich desaťročiach nasledovať.